Život Prešova
online
online
atletika: Chodec Matej Tóth s túžbou po triumfálnom pochode
24.07.2012 Celý región
Banská Bystrica 23. júla (TASR) - Nielen po Slovensku v trojici chodili, ale aj St. Moritz krížom-krážom v záverečnom sústredení prebrázdili. Pred OH v Londýne najvýraznejšie zo skupinky chodcov, ktorú zjemňuje štvrtá do partie Mária Czaková, vyčnieva líder Matej Tóth. Kým ďalší traja tvoria opornú bázu, on si trúfa. Nerád hovorí niečo do vetra, povaha mu nedovolí neúmerne sa vyzdvihovať. Ak skromne povie, som na tom dobre, sľubuje veľa.
Jeho tréner Juraj Benčík ho rešpektuje a zvažuje pri komunikácii slová. "Nemôžem ísť na neho zhurta. Ak som pred olympiádou v Soule Pribilincovi opakoval, že ak nebude zlatý, ani ruku mu nepodám, teraz si to nemôžem dovoliť." Na zlatom Pribilincovi bolo vidieť ako sa hlboko zamyslel, keď mu do hlavy Juraj Benčík nasadil červíka. Uspokojovali ho jedine víťazstvá, ďalšie miesta, byť medailové, odmietal. Matej Tóth je iný typ borca, verbálne nerúbe vysoko a ako dravá šelma striehne na svoju príležitosť. Stačí, ak mu organizmus počas pretekov vyšle signál, skočí a šance sa pevne zmocní.
Pre Mateja Tótha je dôležité holé konštatovanie. "Som spokojný s prípravou. Dopadla ako sme si naplánovali, aj vynechanie Svetového pohára, zámerný pokles formy. Zatiaľ sa všetko plní do bodky, som zdravý, odrobil som veľmi dobré tréningy, nebojím sa povedať - som stopercentne pripravený."
Zabŕdnutia do extrémnych dávok sa neobával. "Pridali sme, opäť pokročili. Jeden tréning sme sa zamerali špeciálne na striedanie tempa, na olympijskej trati nebude strojové, očakávam časté nástupy a my sme si ich vyskúšali aj v praxi."
Prvá olympijská päťdesiatka, nová výzva. "Na dvadsiatke by som teraz určite dopadol lepšie ako na nelichotivom 26. mieste v Pekingu," presvedčivo tvrdí Matej Tóth. "Na päťdesiatke mám väčšie šance, som v širšom kruhu favoritov, ak nie na medailu, tak na top desiatku. Nastúpim s inými ambíciami, som o štyri roky starší, skúsenejší a päťdesiatka mi viac pasuje. V pretekoch pretekov sa zíde konkurencia podobná ako na Svetovom pohári, či na majstrovstvách sveta a tam som sa už dvakrát dokázal preraziť, raz som vyhral, raz bol desiaty."
Počasie Matej Tóth nerieši. "Bude podobné ako u nás, stredoeurópske, vlhké. Nespolieham sa na to, že nám nastaví ideálnu tvár po daždi, s 18 stupňami. Len sa obávam, aby nenastal nejaký extrém, vlna tepla, horšie by sa mi dýchalo, pretože v príprave sme sa horúčavou nezaoberali. Stredoeurópsku normu však vítam všetkými desiatimi."
Úsporné štarty á la Korzeniowski, aj na takéhoto velikána svetovej chôdze sa príprava v hrubých rysoch podobala. "Korzeniowski bol vo všeobecnosti inšpirujúci, vrátane športovej inteligencie. Ak si niečo naplánoval, vyšlo mu to na 99 percent. Úroveň chôdze pozdvihol a vďaka nemu chodci viac rešpektujú svoje telo a zamýšľajú sa nad vyladením formy. Ja po tréningoch v St. Moritzi a teraz tu doma v okolí Banskej Bystrice budem presnejšie vedieť, čo si môžem dovoliť. Určite nebudem bezhlavo útočiť a držať sa zubami nechtami čela. Zatiaľ sa však na formu nemôžem sťažovať, nastavili sme ju dobre, no všetko sa ukáže v konkrétnom dni, či mi sadne aj s biorytmom, a ako strávim prechod do Londýna."
Taktika sa upresní možno až v samotných pretekoch, v ktorých treba premýšľať, nájsť optimálny rytmus, nedať sa vyprovokovať. "Ponaučenia sa ponúkajú. Každý má iný organizmus a ja študujem hlavne svoj, aj keď len v štyroch dokončených a jednou vzdanou päťdesiatkou. Každá bola iná, z každej si môžem niečo zobrať. Na majstrovstvách sveta v Berlíne som po dvadsiatke riskol tempo na päťdesiatke a prepálil som ho. Nebola to dobrá voľba, vytrápil som sa. Optimálne tempo treba trafiť. Na Svetovom pohári v Chihuahua sa spočiatku pomalšie pochodovalo, čo sa tiež nemusí vyplatiť, pretože nechávať si rezervu na posledných desať kilometrov často efekt neprinesie. Mne najviac vyhovuje strojové tempo podľa môjho gusta. Verím, že sa ocitnem v skupinke, ktorá mi bude aspoň do tridsiateho kilometra imponovať. Záverečných 10, 15 kilometrov už môžem uvažovať o nejakom zrýchlení. Dôležitá je aj prispôsobivosť, skupinke, v ktorej šliapete, alebo čelu pretekov, podstatný je kompromis medzi vlastnými pocitmi a vývinom."
Do Londýna odlieta ako posledný, až 9. augusta. "Teraz by som si po St. Moritzi rád oddýchol, vyvetral hlavu, psychicky sa zrelaxoval, zabudol na olympiádu. Nejaký pocit extrémnej únavy však nemám, v máji som si dostatočne oddýchol, len sa mi treba vzpružiť. Teším sa na rodinku a týždeň pred štartom si už pozornejšie odsledujem každý detail."
Chodci si olympijskú dávku odšliapu na dvojkilometrovom okruhu. "Je lepšie na ňom pochodovať ako na kilometrovom. Žiadna priamka ako na svetovom šampionáte v Dägu na nás nečaká, je to akési elko, trochu kopcovité, od Buckinghamského paláca sa stúpa zo 300 metrov. Nám to môže vyhovovať, keďže sme viac zvyknutí na kopce. Podobný okruh som zažil v Chihuahua, s rovinou, 300 metrami stúpania, klesania a sadol mi dokonale. Povrch nebude homogénny, nie všade s asfaltom, strieda ho aj betón a ak bude pršať, môže sa šmýkať. Kvalitu povrchu overí už Tóno Kučmín na dvadsiatke a my zareagujeme, či inou obuvou, alebo nejako inak."
Neodmysliteľný kouč na OH Juraj Benčík pôsobí ako studnica poznania a zdroj chodeckých múdrostí. Aj keď si želal mať v Londýne o jedného svojho zverenca viac, limit splnili traja. "V St. Moritzi sme trénovali spoločne, vyšla dobre, hlavne Maťovi Tóthovi. Žiadne resty u neho nenastali, ani v tréningoch, na ktoré sme dosiaľ nenašli odvahu. Zvládol ich, aj extrémne záťaže, posun v trénerskej práci sa prejavil a môžeme z neho v záverečnej príprave to podstatné čerpať."
Na slovenskej atletike v olympijskom historickom šate bola vždy pozoruhodná chodecká kostra, s eufóriami i sklamaniami. "Zostupy a pády sprevádzajú každého trénera, s tým sa už treba zmieriť a ja som ich zažil požehnane," rekapituluje Juraj Benčík. "Mňa uspokojuje, že na miskách váh úspechy prevažujú a momentálne ich stotožňuje Matej Tóth. Viem, že vlani na MS v Dägu nás sprevádzali väčšie ambície. Od roku 1978 ako tréner som mal na každom vrcholnom podujatí svojho zverenca, presnejšie viacerých. V tomto som vytvoril rekord a za taký dlhý čas som vychoval možno 20 olympionikov. Pravdepodobnosť neúspechu je vždy značná, najmä u slabších borcov, no trénerská práca sa vždy hodnotí podľa najlepších výsledkov a také hromadí Matej Tóth. Udomácnil sa v špičke a olympiáda s obrovskou motiváciou dokáže napraviť, alebo úplne vymazať všetky nezdary."
Matej Tóth, žolík atletickej výpravy aj podľa Juraja Benčíka. "Vyrástol v chodca, ktorý si vo svete získal rešpekt, čo je dôležité pre jeho sebavedomie. Dovolí si byť aj odvážny, aj zariskovať, vzácnou vlastnosťou je u neho pokora, uznanie kvalít súpera. Nevyvyšuje sa a z toho pramení aj jeho popularita."
S analýzou, zdrojom poučenia, sa oplatí narábať opatrne. "Ak nie sme presvedčení o chybe, radšej neanalyzujme, pretože nesprávna diagnóza plodí ďalšie chyby. V Dägu sme našli hlavnú chybu a v tomto roku sme ju už nezopakovali. Vlani sme nezaradili oddychové medziobdobie po Európskom pohári, Maťo bol v eufórii, s chuťou trénoval a ja som ho nepribrzdil. Forma sa vytratila, už bol bez energie, vyhasnutý. Tento rok uplatňujeme osvedčený model a som presvedčený, že padne na úrodnú pôdu."
Aj trénera inšpiruje štvornásobný olympijský víťaz Poliak Korzeniowski. "Niektoré prvky sme od neho odpozorovali a uplatňujeme aj v súčasnosti. Každý je však iný, individuálne odlišnosti treba rešpektovať a nepoužívať šablónu, to by bolo smrtiace. Čerpáme aj zo spolupráce s austrálskymi chodcami. Celý január olympionici prežili v Thredbe neďaleko Canberry a mesiac sa pripravovali vo vyššej nadmorskej výške a v hypoxických stanoch. Ako my sme prispeli, tak sme v studnici múdrostí aj niečo získali v spoločnosti najlepších, stačí spomenúť Tallenta, dvojnásobného medailistu v Pekingu. Austrálčania nechýbali ani teraz v St. Moritzi, Tallent vyzerá výborne a možno sa rysuje zaujímavý súboj na olympiáde," dodal Benčík a myslí pritom na Tótha.
Nad povrchom dvojkilometrového okruhu v Londýne si Juraj Benčík zauvažoval. "V Pekingu nám natiahli koberec, Londýnčania možno nie, no bude rovnaký pre každého. Preštudovali sme si ho, no najlepšie ho dostanú do krvi až sami chodci pri krúžení. Päťdesiatkári doletia do Londýna dva dni pred štartom, dosiaľ to bolo minimálne týždeň, alebo 10 dní vopred. Blízkosť Londýna nám umožnila veľkorysosť, Maťo je rodinne založený typ a v jej kruhu sa viac energiou nabije ako v olympijskej dedine pri dlhšom čakaní."
Jeho tréner Juraj Benčík ho rešpektuje a zvažuje pri komunikácii slová. "Nemôžem ísť na neho zhurta. Ak som pred olympiádou v Soule Pribilincovi opakoval, že ak nebude zlatý, ani ruku mu nepodám, teraz si to nemôžem dovoliť." Na zlatom Pribilincovi bolo vidieť ako sa hlboko zamyslel, keď mu do hlavy Juraj Benčík nasadil červíka. Uspokojovali ho jedine víťazstvá, ďalšie miesta, byť medailové, odmietal. Matej Tóth je iný typ borca, verbálne nerúbe vysoko a ako dravá šelma striehne na svoju príležitosť. Stačí, ak mu organizmus počas pretekov vyšle signál, skočí a šance sa pevne zmocní.
Pre Mateja Tótha je dôležité holé konštatovanie. "Som spokojný s prípravou. Dopadla ako sme si naplánovali, aj vynechanie Svetového pohára, zámerný pokles formy. Zatiaľ sa všetko plní do bodky, som zdravý, odrobil som veľmi dobré tréningy, nebojím sa povedať - som stopercentne pripravený."
Zabŕdnutia do extrémnych dávok sa neobával. "Pridali sme, opäť pokročili. Jeden tréning sme sa zamerali špeciálne na striedanie tempa, na olympijskej trati nebude strojové, očakávam časté nástupy a my sme si ich vyskúšali aj v praxi."
Prvá olympijská päťdesiatka, nová výzva. "Na dvadsiatke by som teraz určite dopadol lepšie ako na nelichotivom 26. mieste v Pekingu," presvedčivo tvrdí Matej Tóth. "Na päťdesiatke mám väčšie šance, som v širšom kruhu favoritov, ak nie na medailu, tak na top desiatku. Nastúpim s inými ambíciami, som o štyri roky starší, skúsenejší a päťdesiatka mi viac pasuje. V pretekoch pretekov sa zíde konkurencia podobná ako na Svetovom pohári, či na majstrovstvách sveta a tam som sa už dvakrát dokázal preraziť, raz som vyhral, raz bol desiaty."
Počasie Matej Tóth nerieši. "Bude podobné ako u nás, stredoeurópske, vlhké. Nespolieham sa na to, že nám nastaví ideálnu tvár po daždi, s 18 stupňami. Len sa obávam, aby nenastal nejaký extrém, vlna tepla, horšie by sa mi dýchalo, pretože v príprave sme sa horúčavou nezaoberali. Stredoeurópsku normu však vítam všetkými desiatimi."
Úsporné štarty á la Korzeniowski, aj na takéhoto velikána svetovej chôdze sa príprava v hrubých rysoch podobala. "Korzeniowski bol vo všeobecnosti inšpirujúci, vrátane športovej inteligencie. Ak si niečo naplánoval, vyšlo mu to na 99 percent. Úroveň chôdze pozdvihol a vďaka nemu chodci viac rešpektujú svoje telo a zamýšľajú sa nad vyladením formy. Ja po tréningoch v St. Moritzi a teraz tu doma v okolí Banskej Bystrice budem presnejšie vedieť, čo si môžem dovoliť. Určite nebudem bezhlavo útočiť a držať sa zubami nechtami čela. Zatiaľ sa však na formu nemôžem sťažovať, nastavili sme ju dobre, no všetko sa ukáže v konkrétnom dni, či mi sadne aj s biorytmom, a ako strávim prechod do Londýna."
Taktika sa upresní možno až v samotných pretekoch, v ktorých treba premýšľať, nájsť optimálny rytmus, nedať sa vyprovokovať. "Ponaučenia sa ponúkajú. Každý má iný organizmus a ja študujem hlavne svoj, aj keď len v štyroch dokončených a jednou vzdanou päťdesiatkou. Každá bola iná, z každej si môžem niečo zobrať. Na majstrovstvách sveta v Berlíne som po dvadsiatke riskol tempo na päťdesiatke a prepálil som ho. Nebola to dobrá voľba, vytrápil som sa. Optimálne tempo treba trafiť. Na Svetovom pohári v Chihuahua sa spočiatku pomalšie pochodovalo, čo sa tiež nemusí vyplatiť, pretože nechávať si rezervu na posledných desať kilometrov často efekt neprinesie. Mne najviac vyhovuje strojové tempo podľa môjho gusta. Verím, že sa ocitnem v skupinke, ktorá mi bude aspoň do tridsiateho kilometra imponovať. Záverečných 10, 15 kilometrov už môžem uvažovať o nejakom zrýchlení. Dôležitá je aj prispôsobivosť, skupinke, v ktorej šliapete, alebo čelu pretekov, podstatný je kompromis medzi vlastnými pocitmi a vývinom."
Do Londýna odlieta ako posledný, až 9. augusta. "Teraz by som si po St. Moritzi rád oddýchol, vyvetral hlavu, psychicky sa zrelaxoval, zabudol na olympiádu. Nejaký pocit extrémnej únavy však nemám, v máji som si dostatočne oddýchol, len sa mi treba vzpružiť. Teším sa na rodinku a týždeň pred štartom si už pozornejšie odsledujem každý detail."
Chodci si olympijskú dávku odšliapu na dvojkilometrovom okruhu. "Je lepšie na ňom pochodovať ako na kilometrovom. Žiadna priamka ako na svetovom šampionáte v Dägu na nás nečaká, je to akési elko, trochu kopcovité, od Buckinghamského paláca sa stúpa zo 300 metrov. Nám to môže vyhovovať, keďže sme viac zvyknutí na kopce. Podobný okruh som zažil v Chihuahua, s rovinou, 300 metrami stúpania, klesania a sadol mi dokonale. Povrch nebude homogénny, nie všade s asfaltom, strieda ho aj betón a ak bude pršať, môže sa šmýkať. Kvalitu povrchu overí už Tóno Kučmín na dvadsiatke a my zareagujeme, či inou obuvou, alebo nejako inak."
Neodmysliteľný kouč na OH Juraj Benčík pôsobí ako studnica poznania a zdroj chodeckých múdrostí. Aj keď si želal mať v Londýne o jedného svojho zverenca viac, limit splnili traja. "V St. Moritzi sme trénovali spoločne, vyšla dobre, hlavne Maťovi Tóthovi. Žiadne resty u neho nenastali, ani v tréningoch, na ktoré sme dosiaľ nenašli odvahu. Zvládol ich, aj extrémne záťaže, posun v trénerskej práci sa prejavil a môžeme z neho v záverečnej príprave to podstatné čerpať."
Na slovenskej atletike v olympijskom historickom šate bola vždy pozoruhodná chodecká kostra, s eufóriami i sklamaniami. "Zostupy a pády sprevádzajú každého trénera, s tým sa už treba zmieriť a ja som ich zažil požehnane," rekapituluje Juraj Benčík. "Mňa uspokojuje, že na miskách váh úspechy prevažujú a momentálne ich stotožňuje Matej Tóth. Viem, že vlani na MS v Dägu nás sprevádzali väčšie ambície. Od roku 1978 ako tréner som mal na každom vrcholnom podujatí svojho zverenca, presnejšie viacerých. V tomto som vytvoril rekord a za taký dlhý čas som vychoval možno 20 olympionikov. Pravdepodobnosť neúspechu je vždy značná, najmä u slabších borcov, no trénerská práca sa vždy hodnotí podľa najlepších výsledkov a také hromadí Matej Tóth. Udomácnil sa v špičke a olympiáda s obrovskou motiváciou dokáže napraviť, alebo úplne vymazať všetky nezdary."
Matej Tóth, žolík atletickej výpravy aj podľa Juraja Benčíka. "Vyrástol v chodca, ktorý si vo svete získal rešpekt, čo je dôležité pre jeho sebavedomie. Dovolí si byť aj odvážny, aj zariskovať, vzácnou vlastnosťou je u neho pokora, uznanie kvalít súpera. Nevyvyšuje sa a z toho pramení aj jeho popularita."
S analýzou, zdrojom poučenia, sa oplatí narábať opatrne. "Ak nie sme presvedčení o chybe, radšej neanalyzujme, pretože nesprávna diagnóza plodí ďalšie chyby. V Dägu sme našli hlavnú chybu a v tomto roku sme ju už nezopakovali. Vlani sme nezaradili oddychové medziobdobie po Európskom pohári, Maťo bol v eufórii, s chuťou trénoval a ja som ho nepribrzdil. Forma sa vytratila, už bol bez energie, vyhasnutý. Tento rok uplatňujeme osvedčený model a som presvedčený, že padne na úrodnú pôdu."
Aj trénera inšpiruje štvornásobný olympijský víťaz Poliak Korzeniowski. "Niektoré prvky sme od neho odpozorovali a uplatňujeme aj v súčasnosti. Každý je však iný, individuálne odlišnosti treba rešpektovať a nepoužívať šablónu, to by bolo smrtiace. Čerpáme aj zo spolupráce s austrálskymi chodcami. Celý január olympionici prežili v Thredbe neďaleko Canberry a mesiac sa pripravovali vo vyššej nadmorskej výške a v hypoxických stanoch. Ako my sme prispeli, tak sme v studnici múdrostí aj niečo získali v spoločnosti najlepších, stačí spomenúť Tallenta, dvojnásobného medailistu v Pekingu. Austrálčania nechýbali ani teraz v St. Moritzi, Tallent vyzerá výborne a možno sa rysuje zaujímavý súboj na olympiáde," dodal Benčík a myslí pritom na Tótha.
Nad povrchom dvojkilometrového okruhu v Londýne si Juraj Benčík zauvažoval. "V Pekingu nám natiahli koberec, Londýnčania možno nie, no bude rovnaký pre každého. Preštudovali sme si ho, no najlepšie ho dostanú do krvi až sami chodci pri krúžení. Päťdesiatkári doletia do Londýna dva dni pred štartom, dosiaľ to bolo minimálne týždeň, alebo 10 dní vopred. Blízkosť Londýna nám umožnila veľkorysosť, Maťo je rodinne založený typ a v jej kruhu sa viac energiou nabije ako v olympijskej dedine pri dlhšom čakaní."
0
www.ZIVOTPO.sk
